Islam sám o sebe nepotláča práva žien. Je za tým história, kedy mužskí vodcovia v arabskom svete spájali patriarchálne rodové roly s náboženskou čistotou.
Napriek tomu, čomu väčšina západnej verejnej mienky verí, rodové kultúry, ktoré možno získať v krajinách s moslimskou väčšinou, sa v rôznych spoločnostiach líšia a postavenie žien je tiež odlišné.
Duchovní vodcovia majú v krajinách arabského sveta výrazný spoločenský a politický vplyv a presadzujú konzervatívne výklady islamského práva, ktoré podriaďujú ženy.
Väčšina arabských mužov si myslí, že správnym miestom žien je domov a neverí v rovnosť:
Štúdia zistila, že iba jeden zo štyroch mužov v arabskom svete a na Blízkom východe verí v rovnosť medzi pohlaviami.
Štúdia, ktorú uskutočnila Medzinárodná štúdia o mužoch a rodovej rovnosti na Blízkom východe a v severnej Afrike, odhalila, že mladí muži v arabskom svete sú rovnako konzervatívci ako ich otcovia.
Prieskum sa uskutočnil na takmer 10 000 jednotlivcoch, mužoch aj ženách z Libanonu, Egypta, Maroka a Palestíny; ich vek sa pohyboval medzi 18 a 59 rokov. Prevažná väčšina z nich zastávala konzervatívne názory na ženy a verila, že nie sú schopné byť lídrami a patria do domácnosti. Tiež sa domnievajú, že vzdelanie je pre chlapcov dôležitejšie ako pre dievčatá.
Názory väčšiny opýtaných žien boli v súlade s názormi ich mužských náprotivkov; zhodli sa, že ich najdôležitejšia povinnosť je u nich doma.
Štúdia tiež odhalila, že v niektorých arabských krajinách až 90 percent mužov verí, že majú právo kontrolovať ženské oblečenie a ako často by mali mať sex.
Väčšina mužov, ktorí súhlasili so ženou šéfkou, sa však domnievala, že by to nemalo meniť skutočnosť, že muži by mali byť stále živiteľmi rodiny a ženy môžu pracovať, pokiaľ to nebude mať negatívny vplyv na ich rodinné povinnosti. Preukázali tiež nízky progresívny postoj k ženám, ktoré majú posledné slovo pri rozhodovaní doma.
Podľa štúdie môže byť názor mužov výsledkom ekonomickej nestability, ktorá zvyčajne spôsobuje, že mladí muži majú problémy nájsť si prácu a sú nezamestnaní, takže sa necítia byť dostatočne v silnej pozícii. Nezamestnanosť bola niekoľkokrát uvádzaná ako dôvod konzervatívnych názorov.
Štúdia odhalila aj vysokú mieru domáceho násilia, približne 45 percent mužov prejavuje násilný postoj k svojim manželkám. Viac ako polovica opýtaných mužov je presvedčená, že ženy si zaslúžia byť občas bité.
Ženy neboli také odlišné, neprejavovali nejaký progresívny postoj k svojim sociálnym a ekonomickým právam. Mladé ženy však mali tendenciu viac brániť svoje práva a rovnosť v porovnaní so staršími ženami.
V Egypte výsledky štúdie ukazujú, že patriarchátu sa tu skvele darí vo verejnom aj súkromnom živote. Muži aj ženy vo všeobecnosti zastávajú nespravodlivé postoje k právam a povinnostiam žien v porovnaní s mužmi.
V Maroku sa ukázala obrovská priepasť medzi tým čo sa deje za dvermi domácnosti a na verejnosti. „Mužskosť a patriarchálne zmýšľanie ovplyvňuje tiež mužov, pretože sú určité normy alebo role priradené každému pohlaviu.
V Libanone štúdia preukázala určitú úroveň podpory rodovej rovnosti. Mnoho mužských respondentov tiež uvádza, že zavádzajú do praxe spravodlivejšie nápady.
V Palestíne zistenia naznačujú, že deľba práce v domácnosti stále odráža nespravodlivé, rodovo podmienené mocenské vzťahy.
„Toto nespravodlivé rozdelenie domácich prác kladie väčšiu záťaž na ženy, bráni ich zapojeniu do spoločenských alebo politických dianí a udržiava ich okrajové postavenie v rámci rodiny a spoločnosti,“ uvádza sa v štúdii.
10 najhorších krajín rodovej rovnosti
8.Južná Kórea.
7. Maroko.
6. Egypt.
5. Omán.
4. India.
3. Saudská Arábia.
2. Katar.
1. Spojené arabské emiráty.
V posledných rokoch sa dôraz na Blízkom východe týkajúci sa práv žien presunul na podporu žien na vedúcich pozíciách, čo je chvályhodný cieľ pre vlády a ženské organizácie v regióne.
Ale to nestačí. Hlavným problémom žien v regióne zostáva zákon o rodine, ktorý je založený na šaríi a definuje postavenie ženy v rodine a v spoločnosti. Hoci sa rodinné právo v jednotlivých krajinách líši, zostáva prekážkou rovnakých práv žien.
Znevýhodňuje ženy okrem iného vo veciach rozvodu, starostlivosti o deti, dedenia, veku sobáša pre dievčatá, slobody pohybu a prístupu k vzdelaniu a zamestnaniu.
Krajiny Blízkeho východu nie sú homogénne – pokiaľ ide o politiku, ekonomiku alebo zákony týkajúce sa žien. V mnohých krajinách sú otázky žien vo vedúcich pozíciách, rovnosti podľa zákona alebo dokonca prístupu dievčat do škôl sotva relevantné, pretože ženy bojujú o základné prežitie. (vojnove krajiny, Jemen, Syria...)
Ak sa krajiny na Blízkom východe nerozhodnú zmodernizovať svoje rodinné zákony, práva žien a rovnosť podľa zákona budú naďalej fatamorgánou, bez ohľadu na to, do akej miery mladšia generácia tlačí na zmenu.