"Estargel.” (Buď chlap.)
“Enshaf.” (Buď silný.)
“Mat’ayatsh.” (Neplač.)
To všetko sú výrazy, ktoré počúva väčšina mužov v Egypte. Vyvolávajú pocit emocionálnej paralýzy.
Od mužov sa totiž vo všeobecnosti v spoločnosti očakáva, že budú tvrdí, spoľahliví, bez emócií a silní.
Medzi kultúrnymi normami a rodovými stereotypmi mnohí egyptskí muži kritizujú, ako spoločnosť poukazuje na tých mužov, ktorí vyjadrujú akýkoľvek druh emócie, ako detinských alebo príliš ženských. Iní zasa naopak zdôrazňujú, že v egyptskej kultúre sú zraniteľnosť a citlivosť črty, spojené najmä so ženami a ženy sú často spájané so slabosťou.
Detstvo: Medzi výchovou a školou
Disciplína začína už doma a pokračuje v škole. V Egypte je vačšinou koreňom problému výchova. Keď sú chlapci mladí, mnohí z nich vzhliadajú k svojim otcom ako k svojim ideálom. Vyrastajú v dome bez emócií. Ovplyvňuje to celý ich život.
Mnohí vyrastajú v chladnokrvných vzťahoch so svojimi rodičmi. S otcom boli emócie nulové, s matkou o nič lepšie. Nie je bežné vidieť ich otca, ako im alebo mame hovorí niečo pozitívne. Väčšina z nich napríklad nevideli svojich rodičov ani obíjimať sa.
Keďže v každodennom živote sa často podporuje potláčanie emócií, cyklus pokračuje z jednej generácie na druhú. Otcovia, ktorí svoje deti nikdy neobjímajú, vychovávajú chlapcov, ktorým sa hovorí, aby neukazovali slzy a nehovorili o svojej zraniteľnosti.
Takmer každému chlapcovi bolo povedané, že by nemal plakať. Bralo sa to ako slabosť. „si dospelý, takmer muž a muži neplačú.“ V detskom veku vedie toto povzbudzovanie k potláčaniu niektorých najzákladnejších pocitov, ako je chcieť plakať, k neznalosti emócií, čo takmer určite brzdí ich emocionálny rast. To zanecháva mužov neschopnosť spracovať iné komplikovane pocity.
Okrem iného mnohé egyptské domácnosti riešia konflikty a hádky mlčaním. Bez komunikácie a konfrontácie sa hromadia potlačené emócie, pričom rodičia ani deti sa s nimi nevyrovnajú zdravým spôsobom. V mnohých prípadoch to spôsobuje problémy s obranou, stresom a zvládaním hnevu.
Egyptská kultúra učí mužov, aby boli agresívni, aby prežili.
„V predškolskom veku učitelia reagujú na plač chlapca ponižovanim a poznámkami buď chlap , neplač ako dievča.
Keď sa chlapcovi páči nejaké dievča, a ak to jeho spolužiaci zistia, budú sa mu posmievať. Prejav akejkoľvek emócie je tabu.
V Egypte je veľa školákov šikanovaných za plač. Paradoxom je, že plač je pre mladých chlapcov takmer neprijateľný, na druhej strane hnev, ktorý môže byť nebezpečný, je v mnohých prípadoch vychvaľovaný ako mužský. Spoločnosť agresivitu u muža prijíma ako niečo normálne.
Celý život počúvajú, že muži neprejavujú emócie, pretože je to nemužské alebo detinské, často krát počúvajú sexistické reči ako „nebuď ako žena“ a [iné] homofóbne poznámky. Aby sa teda cítili akceptovaní, od malička sa učia potláčať svoje emócie a že nemajú vyjadrovať nič iné ako výbušný hnev.“
Ako chlapci vyrastajú a prichádajú do vzťahov, sú konfrontovaní opačným pohlavím. Mnohí muži sa boja alebo hanbia odhaliť svoje emócie svojim partnerkám v strachu, že budú súdení a zosmiešnení.
Nedávno sociálne siete obletel tweet egyptského dievčaťa o zdravých prejavoch emócií od mužov. V tweete opísala svoje šťastie, keď jej partner zabudol na svoje ego a otvorene jej prejavil svoje city. Jej tweet spôsobil tsunami negatívnych odpovedí od egyptských mužov.
Zvládanie spoločenského tlaku
Čierny humor je ďalší spôsob, ako skrývať nepríjemné emócei a schovať zaň smútok. Hoci je humor tiež formou vyjadrenia, veľa mužov ho používa na skrývanie svojich skutočných pocitov.
V kolobehu finančného stresu, smútku, neúspešných vzťahov a budovaním kariéry, sa od egyptských mužov často očakáva, že prehltnú svoju hrdosť a neprejavia žiadne známky slabosti.
Našťastie, s rastúcim povedomím o dôležitosti terapie, mnohí muži začali siahať po pomoci, aby sa naučili prejaviť a boli pohodlní pri komunikácii o svojich vnútorných pocitoch.
Napíšte mi ako prejavuje či neprejavuje svoje emócie ten váš Arab či Egypťan.
Email: veraadel2007@gmail.com
Facebook skupina pre ženy: